autor a zakladatel stránek je Vilém Mitlöhner - aktuální administrace Petr.116

Tento Blog již není udržován, doporučujeme jeho modernějšího nástupce. Klikněte ZDE

Magnetofon RFT KB 100 Mk. II

16. ledna 2011 v 18:42 | palipol |  Cívkové magnetofony - typy
RFT KB 100 Mk.II
Stolný cievkový magnetofón

kb100-1
Trochu histórie:
V období po II. svetovej vojne si víťazné mocnosti teritoriálne rozdelili porazené Nemecko na "zóny vplyvu" následkom čoho v roku 1946 vzniká v sovietskej zóne Nemecká demokratická republika (NDR) (v origináli DDR - Deutschland Demokratische Republik, alebo GDR - German Democratic Republic) s prísnym sovietskym režimom, socialistickým politickým smerovaním a jeho premietnutím do kultúry aj ekonomiky. Nakoľko bolo "východné" Nemecko v najbližšom kontakte so západnou Európou, bolo, hlavne po kultúrnej stránke, predurčené na úlohu "výkladnej skrine socializmu", poväčšine na úkor iných odvetví, ktoré tvorili väčšinou len podporné programy pre finalizáciu výrobkov v iných socialistických krajinách. Postarší si spomenú na okázalé revuálne programy "Ein Kessel Buntes" na jednej strane a dvojtaktné Wartburgy a Trabanty na poradovník na strane druhej.
Elektrotechnický priemysel, spolu s chemickým i optickým, bol v NDR na slušnej úrovni, spotrebná elektronika pod značkou VEB RFT (Radio und Fernmeld Technik) fungujúcej v Lipsku (Leipzig), v priestoroch predchádzajúcej a od roku 1946 znárodnenej firmy "Oswald Ritter AG, Körting Radio" zahŕňala televízne prijímače, rádioprijímače, tunery, magnetofóny, gramofóny, mikrofóny, reproduktory, reprosústavy a slúchadlá pokročilej technickej úrovne s dizajnovým odkazom klasických nemeckých značiek - Telefunken, Grundig, Uher, AEG, Loewe.....Rozsiahla bola aj výroba súčiastkovej základne (od elektróniek, polovodičov až po kondenzátory, rezistory atď...)Prvopočiatky vývoja a výroby cievkových magnetofónov spadajú v NDR do prvej polovice päťdesiatych rokov, kedy sa objavili prvé originálne elektrónkové konštrukcie (BG 19 Tonmeister/Rubin/Topas, BG 20 Smaragd, KB 100 I a II, , novšia varianta KB 100 v podobe BG 23, tranzistorové BG 26-1 a na záver RFT B730, čo bola licenčná výroba čs. magnetofónu TESLA B730 v 70tych a 80tych rokoch. V rámci "socialistickej deľby práce" v RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) výroba cievkových magnetofónov originálnych NDR konštrukcií bola postupne ukončená. Histórii však zostal odkaz v podobe zaujímavých výrobkov. Jedným z nich je aj elektrónkový dvojstopový cievkový magnetofón RFT KB 100MkII, ktorý Vám chcem dnes predstaviť. Jeho kategória je blízka čs. výrobku TESLA Sonet, technické riešenie pohonu je však odlišné, no zaujímavé. Prístroj bol určený na magnetický záznam zvuku pre domáce použitie, výlučne pre napájanie zo siete. Konštrukcia je niekedy až príliš "dôvtipná", ale odolná, poplatná filozofii stavby prístrojov onej doby t.j. nezničiteľný, lebo ani v jeho 52 rokoch nevyzerá, že by sa to chystal zabaliť - skôr záleží na jeho majiteľovi, ako skončí...

RFT KB 100MkII : predstavenie
Prístroj výrobného čísla 95149 (vyrobený 8/59 vo VEB Fernmeldewerk v Lipsku) som získal od kolegu z práce. Prvé zoznámenie s ním ma príliš nenadchlo - videl som len kôpku problémov v kúte garáže, avšak zvedavosť mi nedala. Naložil som ho do auta a už na druhý deň som sňal horný kryt. Ovial ma puch histórie, a špiny na "hrúbku prsta". Po opatrnom zbežnom vyčistení som sa dal skúmať, ako to vlastne funguje, či je všetko na mieste proti schéme a či sa to vôbec zobudí. Po zapnutí žeravenie nabiehalo, motor sa začal so škripotom točiť, remienok roztrhnutý (ale bol tam) - stav hodný ďalšieho záujmu...
Po premazaní šiel motor naopak vcelku ticho, prístroj sálal (aspoň mne) príjemným zápachom elektróniek, reproduktor šumel, žiadem brum. Ťahám pás cez hlavy - síce len ručne, ale podľa pazvukov v reproduktore je nádej, že to ožije...
Časovým skokom sa dostávame ku zgenerálkovanému RFTčku s novým remienkom vyrobeným podľa zbytkov starého. Je plochý, 8mm šírky, má dĺžku 67 centimetrov (!) a je jediným remienkom v prístroji, ktorý krížom-krážom poháňa všetko, čo sa točí. Nakoniec vymenený kondenzátor v záznamovom zosilňovači,  dvojitá trióda ECC 83 a neskutočná piplačka s obnovením krytu cievok poleptaného nejakým rozpúšťadlom....
kb100-2
RFT KB 100MkII
je dvojstopový, dvojrýchlostný stolný prístroj na sieť 110-127-155-220V (voliteľné) poháňaný robustným striedavým asynchrónnym motorom s pomocným kondenzátorom, ktorý cez valcovú remenicu uvádza do pohybu dlhý plochý pryžový remienok, ako primárnu súčasť pohonu celej točivej časti mechaniky - medzikolies rýchloposuvu, zotrvačníka a tanieru spojky stáleho záberu pravého unášača. Mechanika je ovládaná manuálne pomocou tlačidiel (kláves) so schematickým popisom funkcií , vpravo sú klávesy ovládania rýchloposuvu na obe strany (vľavo "«") a (vpravo "»" a funkcie "Play →". Medzikolesá rýchloposuvu majú remenice so súdkovým profilom kvôli samostredeniu a zväčšenej ploche efektívneho záberu plochého remienka. Tlačidlo "Stop ○" je pod klávesami posuvu a vypína celý prístroj vrátane motora, do akéhosi pohotovostného stavu stavu "Pause". Naľavo sú klávesy pre priamu aktiváciu záznamu zo vstupov "mikrofón" a "rádio" za súčasného stlačenia klávesy Play. Vedľa vpravo je klávesa vypínania reproduktoru, pod týmito tromi klávesami je klávesa "Záznam ●", ktorá je aj súčasťou trikového záznamu - v polohe hore vyradí z funkcie mazaciu hlavu. Medzi unášačmi je prepínač na zmenu rýchlostí "4"- vpravo a "9"-vľavo. Rozvod síl od tlačidiel je po prístroji riešený systémom pomocných pák a tiahel. Koaxiálne otočné prvky - vpravo - stred sieťový vypínač a tónová clona/výšky, vonkajší prstenec - úroveň záznamu z rádioprijímaču. Vľavo stred - tónová clona /basy a vypínanie zvuku, vonkajší prstenec - úroveň hlasitosti pri prehrávaní a úroveň záznamu cez mikrofón. Indikátor vybudenia (EM83) je na pravej strane, na ľavej strane indikátor stavu množstva pásu poháňaný od ľavého unášaču cez pružný hriadeľ a skrutkový prevod (šnek) do strojčeka s podsvietenou matnicou, na ktorej sú sústredne umiestnené písmená abecedy A-Y a čísla 1-12 v dvoch farbách (červená a zelená - celkom 24 dielikov). Systém vyžaduje vysokú školu - stav pásu "B8 červená", alebo "F9 zelená" je pri porovnaní s obvyklým napr. "1259" alebo "1516" zjavne len pre "náročných" používateľov. Posuv pásu - remienok trie vo veľkom uhle po obvode starostlivo vyváženého zotrvačníka, ktorý
pomocou kalibrovaného tónového hriadeľa a pryžovej prítlačnej kladky zabezpečuje predpísané hodnoty posuvu. Posledným prvkom pohonu je stály náhon pravého unášača, ktorého spodný tanier s celuloidovým obložením je po obvode opásaný remienkom pokračujúcim od zotrvačníka. Unášače sú celokovové, so zliatiny hliníka s nalisovanými ložiskovými puzdrami, trecie obloženie pravého je filcové. Brzdy sú pákové s pryžovými brzdiacimi kruhovými elementami, nastaviteľné pomocou ťahu pružín, Rovnako ťah odvíjaného unášača je jednoducho riadený trením po obvode - odpruženou pákou s filcovým obložením. Pásková dráha je riešená nadštandardne kladkami s klznými ložiskami (namiesto vodiacich kolíkov), prístroj má dve hlavy - pevnú mazaciu a kombinovanú, s nastavovacími prvkami pre výšku a kolmosť. Súčasťou páskovej dráhy je aj snímací kolík na páke, ktorý stráži prítomnosť pásu - ten keď sa minie, či pretrhne, kolík prepadne do otvoru, druhý koniec páky priamo odopne kontakty a preruší napájanie motoru. Kontakty sú však pod sieťovým napätím, nechránené, o čom som sa sám nemilo presvedčil...navyše funkcia je stále zaradená, obloženie tónovej kladky, prípadne medzikolies rýchloposuvu sa otláča...Elektronika sa skladá zo zdroja so selénovým usmerňovačom, pokračuje vstupný, snímací a záznamový zosilňovač s indikáciou vybudenia (ECC83, EM83), korekcie a oscilátor (ECC 83) a koncový stupeň 2W (EL95). Vstavaný eliptický reproduktor VEB/RFT LP 553 4Ω/3W. Mazanie automatické, pri zázname, alebo možnosť trikového záznamu pri vypnutej mazacej hlave. Záznam je možný do DIN vstupov s 3 dutinkami - mikrofón, rádio, výstup je jeden, pre vonkajší reproduktor, klasický zdierkový, na banániky. Terminály sieťového napájania a nf vstupov a výstupov sú umiestnené v zadnej časti prístroja. Sieťová, oddeliteľná šnúra je dvojžilová, v prístroji na jej uloženie nie je miesto. Skrinka/skelet prístroja je plechová, s obalom z lisovaného papiera, potiahnutého červenou plastovou tapetou. Prístroj má kovové šasi z lisovaných a bodovo zváraných plechov, niektoré časti pohonu a páskovej dráhy sú zhotovené tlakovým liatím zo zliatiny hliníka. Prístroj netto váhy 13kg údajne disponoval aj oddeliteľným držadlom na prenášanie "trägeriemen", tento kus ho nemá. Nikde som o ňom ďalšie informácie nezískal, len to, že na prenos slúžil aj látkový obal -"transporttasche", a vyzerá, že to bol set aj s držadlom.
Vrchný kryt je z plastu (polystyrén) s integrovaným, dohora odklápaným krytom cievok otváraným pomocou "zašitého" posuvného zámku. Na kryte je vylisované logo prístroja "KB100". Kryt hláv je odnímateľný, ale aj po jeho sňatí si s prístupom k hlavám veľmi nepomôžeme. Ozdobná mriežka krytu reproduktoru vpredu je tiež plastová. Spodné krycie dno je z lisovaného perforovaného papiera tehlovej farby s informáciami o type, napájaní prístroja a výrobcovi na vonkajšej a o rozmiestnení aktívnych prvkov na šasi na vnútornej strane.
Ovládanie prístroja je jednoducho-zložité, označenie tlačidiel mýli, symboly sú priradené mimo bežných zvyklostí, hlavne pri nahrávaní, ovládacie prvky sú rôzne spriahnuté a nemajú systém, ale dá sa na to postupne zvyknúť (najviac chýba pohotovostná pauza). Inak mechanika je robustná a ak sa jej dostane pravidelnej údržby premazaním, nemala byť mať problémy so životnosťou. Mazacie miesta sú pomerne ľahko prístupné. Elektrónky a kondenzátory sú samozrejme ohrozené viac, ale je to individuálne...

kb100-3
Technické údaje (prevzaté z webu):
Stolný, cievkový , monofónny, dvojstopový magnetofón,
výroba RFT Fernmeldewerk Leipzig, VEB, NDR, 1959-63
Cena v roku 1960: 1000 DDR Mark, čo bolo cca 3000 Kčs (asi 5 priemerných platov)
Maximálny priemer cievok 147mm
Rýchlosť posuvu pásu: 4,76cm/s, 9,53cm/s
Kmitočtový rozsah: 60-5000Hz pri 4,76 cm/s, 60-10000Hz pri 9,53 cm/s
Výstupný výkon: pre impedanciu 4 Ohm: 2,5W
Vstupy : Rádioprijímač, mikrofón
Výstupy: Externý
reproduktor
4Ω/2W
Napájanie: 110-127-155-220V/50Hz (voliteľné)
Príkon asi 50W
Rozmery: 360x300x160mm
Hmotnosť: cca 13kg

RFT KB 100MkII : v akcii
Prístroj zapadá vo svojej kategórii do štandardu doby, no riešený je až príliš komplexne. Obsluha je tým pádom zložitá a neintuitívna. Esteticky prístroj pôsobí kompaktne a elegantne, je možné používať cievky s  priemerom (až) 147mm. Po zapnutí veľmi rýchlo (10-12s) nabieha do prevádzky, mechanika je vcelku tichá. Indikácia vybudenia záznamu aj snímania je len orientačná, elektrónka EM83 má nevýraznú matnicu a je utopená v prístroji. Jednoznačne odporúčam kontrolný záznam, inak sa k uspokojivým výsledkom nedá dopracovať. Regulačné potenciometre aj po rokoch, nechrastia, čo chválim, údržba však nezaškodí. Kvalita nahrávky je slušná, záleží od pásu, prístroj bol štandardne nastavený na typ ORWO. Prispieva k tomu aj malý, ale akusticky účinný reproduktor, napriek tomu, že otvor preň v skrinke dosahuje len asi polovicu plochy membrány.... Ďalšie plus sú profesionálne prvky vedenia pásu v páskovej dráhe.
Rozoberanie prístroja je jednoduché. Po uvoľnení 5 skrutiek a madla prepínania rýchlostí snímeme horný kryt, bez nutnosti demontáže gombíkov otočných prvkov. Máme pred sebou väčšinu mechaniky a všetko čo je potrebné k prístupu na jej nastavenie a údržbu, rozsiahlejšie opravy a demontáž už nie je tak jednoduchá, vybrať napr. zotrvačník je pomerne náročné. Elektronika, inak nijako zložitá, je zložito pospájaná uzlovým letovaním - štandard tej doby, rovnako ako zakvapnutie mechanických spojov farbou. RFT KB100II, ako "lampáč" sa, s počudovaním, zahrieva len mierne, dokonca aj keď sa počas prevádzky zavrie kryt pásov. V závere musím konštatovať, že celkovo, aj napriek spomenutým "zvláštnostiam" tento prístroj prináša slušné zvukové výsledky. Je odolný, robustne postavený, večný...
Ako stvorený do zbierky k replike "východonemeckej" domácnosti s Trabantom v garáži.

S pozdravom palipol




 


3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Jak se vám líbí cívkové (kotoučové) magnetofony?

Jsou perfektní 84.5% (2900)
Jo, daj se 4.3% (147)
Nemám tu čest, nemohu posoudit 4.4% (151)
Hnus! 6.8% (234)

Komentáře

1 audiotechnika - libor audiotechnika - libor | E-mail | Web | 16. ledna 2011 v 19:52

Nádhera! Hlavně ten stav, co jsem ho kdy viděl, tak to byl šrot... gratuluju!

2 johny johny | 16. ledna 2011 v 21:29

Veľmi pekná mašina. Keď si ho spomenul pri Vildovom pokuse s rotačnými kolíkmi, tak som ho tu čakal a keď som videl tunajšie fórum, tak som si myslel, že už by som sa mal pustiť do tých svojich teliek, ale pustím sa do toho, až tu zase nebude do čoho "pichnúť" ;-)

3 Martin Martin | 16. ledna 2011 v 22:15

Moc pěkné. V červené barvě jsem ho ještě neviděl.

4 bajty bajty | 17. ledna 2011 v 14:52

peknej stroj,ale jeden plochej dlouhel remen na vsechno mi teda pride jako nevhodne reseni.ale je to pouze muj nazor ;-) a aspon ma rotujici valecky na tonovej draze :-)

5 bajty bajty | 17. ledna 2011 v 15:02

az ted sem si vsim toho pocitadla,to je hodne dumyslny a propracovany :-D :-D

6 Westfan Westfan | 17. ledna 2011 v 20:00

Nádhera, nejen magnetofon, ale i doprovodný komentář, opravdu takhle si představuji vzorový článek na tomto blogu. Vyčerpávající, zajímavé informace nejen popisu samotného přístroje, ale i dobových skutečností dělají z Palipolových článků skutečné perly, které si s chutí vždy rád přečtu.
Děkuji za krásný článek a těším se na některé další, kupříkladu s chutí bych se rád přečetl podobný článek o magnetofonu Smaragd, rovněž z produkce RFT, protože si pamatuju, že ho kdysi měl kamarád mého dědy a co si vzpomínám, rovněž byl velmi robustně provedený. :-)

7 Martin Martin | 17. ledna 2011 v 21:03

[6]:
Smaragd byl trochu o něčem jiném. Plně reléové ovládání, elektromagnetické spojky, ovládací klávesy působily jen na jednoduché spínače. Možnost dálkového ovládání po kabelu. Starší verze měly jen rychlost 19,05 cm/s, novější 9,57 cm/s, ještě novější měly buď kombinaci 19/9 nebo 9/4, tím si nejsem jistý. Měly i počitadlo, magické oko kulaté, snad EM 11, u novějších EM 84. Samostatnou elektronku pro mazací oscilátor asi neměly, ale tím si taky nejsem jistý. Jinak v hodnocení článku naprostý souhlas.

8 Martin Martin | 17. ledna 2011 v 21:06

[7]:
Sehnat ho v komletním stavu vhodném pro renovaci asi bude problém, možná by bylo lepší koupit přímo v Německu přes e-bay, na Aukru jsem ho viděl tak třikrát.

9 palipol palipol | E-mail | 18. ledna 2011 v 10:57

Ďakujem za prejavy uznania a dôvery. Všetky info v monografiách by mali byť podľa mňa komplexné, aby to bolo pohodlné čítanie s potrebnými základnými faktami a kto chce, môže bádať hlbšie.
Na margo Smaragdu - bol by tu aj ten, keby ma "súper" v Aukre.cz neprebil. Ale to je v poriadku. RFT Smaragd bol kvalitnejší, zložitejší ale aj  poruchovejší prístroj, veľmi záleží, ako oň bolo počas prevádzky postarané...
KB100 sa dá občas vidieť na nemeckých aukciách, finálne ceny sa pohybujú do 100€ za funkčné a zachovalé kusy.

10 Martin Martin | 18. ledna 2011 v 16:41

[9]:
Přesně tak s tím Smaragdem. Kdo se o to nestaral, tak se mu kazil. Hlavně asi oxidace a následné přechodové odpory na kontaktech ovládacích relé, vytahával se asi i ten dlouhý řemen, co tam byl. Ale zas to reléové ovládání, má to něco do sebe, to cvakání :-D.

11 johny johny | 18. ledna 2011 v 21:40

Podľa toho, čo tu čítam o tom Smaragde, tak si začínam myslieť, že to bola nemecká verzia nášho Supraphonu MF2... :-D

12 Martin Martin | 18. ledna 2011 v 21:55

[11]:
Skoro, ale reverz Smaragd neměl.

13 johny johny | 19. ledna 2011 v 10:12

Martin:
Myslel som si :-D

14 Standoch Standoch | 19. ledna 2011 v 12:11

Teda fakt nádherně napsaný článek-hltal jsem od začátku až do konce :D
Magnetofon je moc pěkný kousek.Takový německý Sonet Duo.
Chci se zeptat ten vrchní kryt je jak z výrobny to jsi ho jen vyčistil nebo stříknul nově?
Že tam nejsou ani škrábance a tak. :-D  ;-)

15 Westfan Westfan | 19. ledna 2011 v 16:12

[8]::Je pravda, že Smaragd i KB100 se určitě dají snadněji sehnat v Německu, přestože se oba dovážely i k nám, stejně tak jako třeba maďarský MOM, což byl také přístroj s elektricky ovládanými funkcemi pomocí kláves, elektromagnetickými spojkami, dvě rychlosti 9 a 19, magické oko EM11, zkrátka stejná kategorie jako Smaragd, nebo Supraphon MF2. Míval jsem ho jako nefunkční vrak kdysi doma a asi před dvěma roky byl k mání na Aukru v nádherně zachovalém stavu, buhužel mi taky byl vyfouknut někým rychlejším. :-(

16 Martin Martin | 19. ledna 2011 v 22:19

[15]:
MOM, ten jsem taky na Aukru viděl. Ten má i samostatnou elektronku pro mazací generátor, tudíž hlasitý příposlech při záznamu, ostatní přesně jak píšeš.

17 palipol palipol | E-mail | 19. ledna 2011 v 22:30

to Standoch:
Vrchný kryt je pôvodný, len vyčistený, no kryt pásov bol poleptaný nejakým rozpúšťadlom (acetón, trichlóretylén...?)
Musel som ho prebrúsiť až na zdravý materiál a potom zaleštiť. Piplačka, prevážne ručná, ale podarilo sa to obnoviť
do pôvodného stavu.

18 Vlastik Vlastik | 20. ledna 2011 v 18:22

Á,koukám KB100II!Tak ten se mi čirou náhodou podařilo najít při cestě do práce u popelnice!Někdo ho tam odložil.I zželelo se mi toho stroje a tak jsem ho vzal.Byl kompletní i s transportní kabelou,v níž je uložen spolu se síťovým kabelem.Já mám bílé provedení.Řemen jsem měl také špatný,ale sehnal jsem jej přes Ebay,jako druhovýrobu.Teď je magnetofon plně funkční,až na ten chod kláves,které nejdou zrovna lehce.Pokud by byl čas,tak bych zde mohl uveřejnit článek o magnetofonu Smaragd BG20,který mám také v moc pěkném stavu s novým řemenem a plně funkční.Jedná se o první model,ještě bez počítadla a přepínače rychlostí.Má jen 19 rychlost a magioko EM11.Je to pěkně těžký stroj.Váží okolo 20Kg a má opravdu velmi robustní konstrukci všechny funkce jsou ovládány elektromagnety a elektromagnetickými spojkami pod unášeči.Klávesy mají tedy velmi lehký chod,jak už tady někdo psal.

19 Martin Martin | 20. ledna 2011 v 22:31

[18]:
Sem s ním...

20 Westfan Westfan | 21. ledna 2011 v 19:25

[18]: Také bych velmi uvítal článek o Smaradu! :-D

21 Westfan Westfan | 22. ledna 2011 v 11:02

Pardon, oprava - samozřejmě jsem chtěl napsat: článek o SMARAGDU!

22 johny johny | 22. ledna 2011 v 11:33

Tiež by som ho rád videl!

23 johny johny | 23. ledna 2011 v 10:04

Tak čo som pozeral obrázky Smaragda na Googli, tak ma jeho vzhľad celkom prekvapil - dosť zarážajúco sa podobá na nášho Soneta, hlavne s tým držiakom! :-)

24 Majo Majo | 23. ledna 2011 v 19:57

Túto KB 100 v zelenej farbe som videl na výstave v Novej Dubnici, naozaj je to taký konkurent nášho Soneta.

Ale čo som čítal v knihe od A. Hofhansa, tam bolo uvedených dosť nedostatkov - hlavne to komplikované počítadlo, a tiež vraj bola nevhodne riešená indikácia záznamovej úrovne. Tvári sa síce super moderne, ale niektoré veci sú dosť nedomyslené...

25 Außenseiter Außenseiter | 2. února 2011 v 14:03

Jen drobná oprávka k úvodnímu textu článku: S ohledem na rok založení a výrobní soprtiment v prvních letech výroby nemohla být v letech po druhé světové válce firma Grundig "klasickou německou značkou" a už vůbec nemohlá nést "dizajnový odkaz".

26 mino6 mino6 | E-mail | 4. července 2011 v 15:33

Vrchný kryt je z plastu (polystyrén) s integrovaným, dohora odklápaným krytom cievok.....   s tým polystyrénom si to prehnal, asi si mal na mysli polyetylén, aj keď ja osobne si myslím že v tej dobe sa nevyrábal vo východnom bloku ani jeden z nich, je to najskôr nejaký druh bakelitu.(polystyrém nie je plast, je to izolačný materiál penovej koexistencie používaný na izoláciu budov)

27 Martin Martin | 18. července 2011 v 23:55

[26]:
Musím nesouhlasit. Polystyrén je sice jednak taková ta hmota kuličkové konzistence, která se používá jako obaly nebo izolace, ale působením tepla a tlaku se z ní vyrábějí výlisky, jako je tento. Třeba také plastové modely letadel jsou z výlisků z polystyrenu, nebo skříňky radiopřijímačů (Euridika apod.). Navíc, kdyby to byl bakelit, nebylo by to poleptané a nešlo by to tvarovat, protože bakelit znovu teplem tvarovat nejde a je velice odolný vůči chemikáliím. A polyethylen to už vůbec není, ten se používá na výrobu sáčků a lahví.

28 Havana Havana | E-mail | 2. prosince 2011 v 18:47

Podařilo se mi koupit tento magnetofo a zdá se být  v celkem solidním stavu. Nemám přívodní kabel, takže zatím nezkoušen, ale hlavně má rozpadlý řemínek, a tak jsem se chtěl zeptat, jak, případně kde pořídit řemínek nový . Děkuji

Komentáře jsou uzavřeny.