O SMUTNOM STAROM MAGETOFÓNE
Bol raz jeden starý magnetofón. Keďže bol veľmi starý, nebol na kazety, ale na kotúče. Bol vystavený vo výklade jedného bazáru, kadiaľ sa smutne pozeral von na ulicu a keď sa niekto pri výklade pristavil, kričal naňho kúp si ma, kúp si ma, ale nikto si ho nekúpil, vraj takúto starú haraburdu nikto nepotrebuje, aj keď častokrát počúval: "Taký sme kedysi mali!" ale viacerí si v tom bazári kúpili skôr nejaký počítač, DVD prehrávač, MP3-ku, mobil alebo niečo podobné, ako starý magnetofón. A to sa stávalo nielen jemu, ale aj viacerým starým prístrojom, ktoré tam boli, takže sa tam mnohí skamarátili.
Keď predavač zavrel bazár, prístroje ožívali. Každé rádio, každý gramofón, každý televízor každý kazeťák, každé video rozprávalo, čo zažili. Niektoré ich príbehy boli radostnejšie, iné zase smutné. Len ten magnetofón mlčal. Mnohí ho podšťuchovali: "Tak nám niečo o sebe porozprávaj!" Ale magnetofón stále mlčal. Až raz tam prišlo jedno staré rádio, ktoré bolo mimoriadne krásne. Mnohí ho obdivovali, ale keď ho skúšali, len chrčalo. "Našťastie mám druhé, z ktorého môžem použiť súčiastky" povedal predavač a zatiaľ ho dal do toho kúta, kde boli ostatné staré rádia, ale to dostalo ceduľku: "V oprave, nie je na predaj!" "Určite rýchlo zmizne, keď ho opravím!" dušoval sa predavač, keď odchádzal.
Keď v zámke zaštrngali kľúče, znova staré prístroje ožili. Zase sa rozprávali príbehy a najprv dostalo slovo to rádio, ktoré prišlo dnes. "Ehm!" zachrapčalo, "tak ja som z jedného bytu, kde už dlho nikto nebýval, pretože tam, kde som bol bývali dedko s babkou a tí už raz domov neprišli. Namiesto nich prišli nejakí mladí ľudia, ktorý si tam začali robiť, čo len chceli. Nábytok sa vyprázdňoval, čierne vrecia boli čoraz plnšie a keď došiel rad na mňa, odniesli ma sem. Podľa toho, čo som počul, ten televízor, ktorý stál v tom byte vedľa mňa, by mal sem prísť zajtra. A jeden čas vedľa mňa bol aj jeden magnetofón, raz, keď tí starci ešte žili, ho darovali vnúčikovi a odvtedy som ho nevidel. Magnetofón sa zrazu začudoval. Pomyslel si: Veď mňa raz mali jedni starci a tí ma darovali svojmu vnúčikovi. A keď to rádio dorozprávalo svoj príbeh, obrátilo sa na magnetofón: "A ty čo? Počul som, že ty si tu už poriadne dlho a ani raz si sa neozval..." A potom naňho zachrapčal, čo magnetofón chápal ako výzvu. "Tak dobre.. prehovorili ste ma... Takže pôvodne som býval u jednej rodiny, ktorá mala štyri deti - dve dievčatá a dvoch chlapcov. A mňa ich starí rodičia kúpili ako vianočný darček najstaršiemu chlapcovi. Keď ma prvý raz uvidel, radoval sa, ako nikdy predtým, vraj po takom túžil už rok. Asi po týždni som okúsil prvú pásku a keďže chlapec mal rád rockovú hudbu, nahrával si na mne samých "drsňákov". Ešte dodnes si na tie kapely spomeniem, chlapec bol do nich úplne zbláznený. Keď som už mal pár rokov, už som okrem rocku okúsil hocijakú hudbu, pop, jazz, rokenrol, dychovky, ľudovky, klasiku a v neposlednom rade aj pesničky pre deti - hlavne znelky z rozprávok. Ten čo ma dostal na Vianoce si neskôr založil kapelu, poznal som to podľa elektrickej gitary a brával ma do garáže na skúšky, kde si na mňa chlapi nahrávali svoje prvé piesne. Boli zvyčajne o láske, ale občas sa do textov priplietla aj vzbura proti rodičom... Keď boli ostatné deti väčšie, brávali ma do hasičskej zbrojnice, kde si usporadúvali svoje diskotéky - stretával som sa tam s viacerými magnetofónmi, ktoré si buď nahrávali niečo odo mňa, alebo ja od nich. Najlepší zážitok som mal taký, že keď som raz bol na jednej z tých diskoték,
tak bola strašná zima, tí čo boli v zbrojnici, tancovali v kabátoch. To boli krásne časy.. lepšie asi ani nebudú. Potom nastalo moje najhoršie obdobie, na mne už hrali pomenej, a najhoršie na tom bolo, že ma už ani najstarší syn nebral do garáže na skúšky, vraj si kúpili nový, modernejší magnetofón, ktorý bol na kazety. Raz som ho počul a musím sa priznať, že hral horšie ako ja, ale nechcem žiadny z kazeťákov, ktoré ma teraz počúvajú, uraziť. A ešte k tomu som prišiel o svoje miesto, na mieste, kde som roky býval ja, sa usalášila novučičká hifiveža. Bola síce kombajn, ale na mňa nemala, hrala viacej basov, keď bola pustená, dunela až taniere v kuchyni poskakovali. Až nakoniec mi najmladší, ktorý mimochodom vtedy maturoval z elektrikárčiny, odpálil zosilňovač. Potom som roky ležal v skrini a až nakoniec som skončil tu...a nakoniec tu tvrdnem tri roky a počúvam, že viacerí mali oveľa šťastnejšie chvíľky, ako ja..." "Nezúfaj" povedalo to staré rádio, čo ho vyzvalo chrčaním, "ja som celé roky tvrdol na jednom mieste, kým ti si bol na toľkých miestach - garáž, kde tvoj majiteľ skúšal s kapelou, zbrojnica, kde si hral na diskotéke a kde si sa stretával s inými magnetofónmi a určite, keď si niečo prehrával na druhý magnetofón, alebo nahrávali na teba z iného magnetofónu, musel si navštíviť aj byty kamarátov tých detí, ktoré ťa mali! A navyše, odpálený zosil nie je až taká hrozná porucha, oveľa horšia je skrat, určite to mám, keď len chrčím! A navyše ma bolí v zdroji..."
tak bola strašná zima, tí čo boli v zbrojnici, tancovali v kabátoch. To boli krásne časy.. lepšie asi ani nebudú. Potom nastalo moje najhoršie obdobie, na mne už hrali pomenej, a najhoršie na tom bolo, že ma už ani najstarší syn nebral do garáže na skúšky, vraj si kúpili nový, modernejší magnetofón, ktorý bol na kazety. Raz som ho počul a musím sa priznať, že hral horšie ako ja, ale nechcem žiadny z kazeťákov, ktoré ma teraz počúvajú, uraziť. A ešte k tomu som prišiel o svoje miesto, na mieste, kde som roky býval ja, sa usalášila novučičká hifiveža. Bola síce kombajn, ale na mňa nemala, hrala viacej basov, keď bola pustená, dunela až taniere v kuchyni poskakovali. Až nakoniec mi najmladší, ktorý mimochodom vtedy maturoval z elektrikárčiny, odpálil zosilňovač. Potom som roky ležal v skrini a až nakoniec som skončil tu...a nakoniec tu tvrdnem tri roky a počúvam, že viacerí mali oveľa šťastnejšie chvíľky, ako ja..." "Nezúfaj" povedalo to staré rádio, čo ho vyzvalo chrčaním, "ja som celé roky tvrdol na jednom mieste, kým ti si bol na toľkých miestach - garáž, kde tvoj majiteľ skúšal s kapelou, zbrojnica, kde si hral na diskotéke a kde si sa stretával s inými magnetofónmi a určite, keď si niečo prehrával na druhý magnetofón, alebo nahrávali na teba z iného magnetofónu, musel si navštíviť aj byty kamarátov tých detí, ktoré ťa mali! A navyše, odpálený zosil nie je až taká hrozná porucha, oveľa horšia je skrat, určite to mám, keď len chrčím! A navyše ma bolí v zdroji..."
O pár dní bolo to rádio v dielni, kde ho opravili. A na druhý deň po oprave rádia prišiel do bazáru jeden mladý pán, ktorý hneď ako vošiel do bazáru, zamieril do kúta, kde bol ten smutný magnetofón aj to najkrajšie rádio. Hneď sa mu zapáčili a spýtal sa predavača: "Koľko stojí tamto rádio a ten magnetofón vo výklade?" Keď predavač povedal cenu, muž povedal: "Beriem oboje!" Predavač prišiel, naložil rádio aj magnetofón do tašiek tomu chlapíkovi a už sa niesli niekam do neznáma. Keď ich vytiahol von, obaja sa čudovali, pretože toľko rádií, gramofónov, magnetofónov a televízorov ešte nikdy nevideli. Dozvedeli sa, že mladý pán je zberateľ a že zbiera všetko, čo sa mu zapáči, ale najviac sa mu páčili staré rádiá a magnetofóny. Rádio si hneď našlo svoje miesto, pretože hralo a mal ho kam dať, no magnetofón si musel chvíľu počkať. Hneď ako prišiel chlapíkovi pod ruku, začal ho rozberať. Magnetofón si pri rozoberaní pomyslel: No už je po mne. Ale nebola to pravda. Chlapík mu len opravil to, čo mal pokazené a keď ho prvý raz po oprave zapol, nevedel si ho vynachváliť, takto mu vraj dovtedy žiaden iný magnetofón nefungoval, pretože ešte viackrát ich musel rozoberať kvôli chybám, ktoré mu ušli, alebo sa vyskytli ešte raz.
A odvtedy ten magnetofón hraje ostošesť.
autorem rozprávky je johny
balenoGLX | 28. září 2010 v 23:17
A navyše jak mi došla tá druhá verzia (mimochodm, tam sa vyskytol aj problém s formátom, pretože formát bol DOCX a mne Word vedel otvoriť len dokumenty vo formáte DOC), tak Vildovi som už prskol túto verziu..
Heh a doma sa mi smejú, že by sme už mali zájsť do vydavateľstva a tie moje rozprávky vydať, lebo písať som prakticky začal, keď ma zapísali do krúžku, kde sme tvorili do školského časopisu (škoda že tu nie je hanbiaci (stydíci) sa smajlík, vždy keď prezentujem svoju tvorbu, tak sa hanbím) 
pretože som zvyknutý písať skôr tak na pokračovanie, uviesť čitateľa do zvedavosti - a čo ďalej?
S politikou by som najradšej nechcel mať nič spoločné, lebo politkov dolsova nenávidím a je mi to jedno, ktorí to sú, či sú to naši politici, alebo gréci, nemeckí, belgickí, americkí, či bovieakí. Na túto tému najneradšej diskutujem, preto neznášam všetkých rýpalov, ktorí hocikde, kde sa nediskutuje o politke, vláčia politku.
ale radšej tu to nebudem rozoberať. S tým, že každá vec má dušu, s tým by sa dalo súhlasiť, len každý má na to osobný pohľad. Pre mňa nemajú dušu napríklad počítače, hlavne ten, z ktorého teraz píšem. Síce som už mal česť aj s oveľa väčšími slimákmi, no ten môj je šmejd! V jednej hre ma dosť štve, že kvôli jednému objektu, ktorý som dával do mapy snáď stokrát, tak zrazu začne sekať, čo predtým nerobil 
. A ešte by som rád vedel, akoby si pokecal nemecký Simens s ČS Teslou, alebo japonským Hitachi. Poľská Unitra by čumela ako puk a východonemecký Stern by ťažko rozumel Panasonicu z Malajzie. Ale povedzme si že magnetofóny hovoria rovnakou rečou a problém bude vyriešený.
můj krátký příspěvek se snad týkal tématu, "rozprávka" je žertovná tak jsem psal ve stejném stylu, nebo je to uzavřené fórum vyvolených ? kde je to v pravidlech uvedeno ? správce blogu je (pokud vím) pan Vilém, ať zaujme stanovisko. děkuji, s úctou Audio
Zde hledá
Docela dobrá pohádka johny.
Zaujala mě tak jsem jí přečetl celou.Dobrá je věta jak si rádio stěžuje,že ho píchá ve zdroji : D : D : D